Štefan Nemlaha

Slovensko sa po dvoch obdobiach vlády Roberta Fica prepadáva v rebríčkoch ekonomickej slobody a konkurencieschopnosti. Tatranský tiger pod ťarchou Smeru pripomína skôr vypĺznutú mačku. „V oblasti ekonomickej slobody sme podľa WEF (Svetové ekonomické fórum) obsadili až „nádherné“ 50. miesto a podobne to vidí aj liberálny FI (Fraser institute) , ktorý nám pridelil 47. miesto v oblasti ekonomickej slobody. Pritom pred ôsmymi a desiatimi rokmi sme v týchto rebríčkoch boli aj v prvej dvadsiatke. Dnes sme priemer, opustili sme svetovú elitu,“ povedal na tlačovej konferencii tímlíder SaS pre štíhly štát Jozef Rajtár a dodáva, že odborníci nám najviac vyčítajú neefektívne štátne inštitúcie a nízku efektivitu pracovného trhu.

Svetové ekonomické fórum, ktoré zostavuje rebríček podľa samotných podnikateľov, zaradilo Slovensko na „krásne“ 67. miesto. „Lepšie je na tom aj Maďarsko, ktoré je na 63. mieste. Nedohľadne ďalej sú Poľsko a Česko, na 41. a 31. mieste. Aj Rumunsko a Bulharsko sú pred nami na 53. a 54. mieste. „Toto sa odráža aj v realite. Chodíme po regiónoch a malí podnikatelia, živnostníci nám hovoria, že seba a svoje prevádzky registrujú v Poľsku, Česku či v Maďarsku,“ povedal Rajtár.

Podpredsedníčka SaS a tímlíderka strany pre podnikateľské prostredie Jana Kiššová uviedla skutočné prekážky v podnikaní. Ide o povinnosti podnikateľov, zamestnávateľov, živnostníkov, ktoré sú byrokratickou a finančnou záťažou. „Namiesto toho, aby sa venovali podnikaniu, aby vytvárali hodnoty, aby sa starali o to, či budú mať dostatok práce pre seba a svojich zamestnancov a či budú mať na výplaty, sa musia zaoberať papierovačkami, sú nútení kupovať si služby od iných subjektov, za ktoré musia platiť a o to menej peňazí im ostáva na rozvoj,“ informovala Kiššová.

Uviedla niekoľko príkladov pravidiel, ktoré zaviedla vláda Roberta Fica a je nevyhnutné ich odstrániť. „V oblasti daní novozavedené daňové licencie, uplatňovanie straty len rovnomerne a len počas štyrch rokov, či zadržiavanie vratiek DPH. V oblasti odvodov je to tiež množstvo nespravodlivo nastavených pravidiel. Živnostníci musia platiť povinné nemocenské poistenie, hoci väčšina z nich o toto poistenie nemá záujem a v prípade práceneschopnosti si neuplatňujú nárok. Odpočítateľná položka v zdravotnom poistení znižuje odvody len zamestnancom v pracovnom pomere, na tzv. dohodárov a živnostníkov sa toto zvýhodnenie nevzťahuje,“ povedala Kiššová.

Na záver uviedla niekoľko príkladov byrokratickej záťaže spojenej s finančnou. „Pracovná zdravotná služba, bezpečnostného technika musí mať zamestnávateľ zabezpečeného aj keď zamestnáva sám seba alebo má jediného dohodára na symbolický úväzok, neprimerane veľké povinnosti zamestnávateľa pri spracovávaní osobných údajov zamestnávateľov, povinná registratúra či koncesionárske poplatky,“ dodala s tým, že oblasť, ktorá naozaj komplikuje život je legislatívna neistota. „Neustále novelizácie zákonov a to v najmenej očakávaných termínoch, nepriame novely zákonov prostredníctvom zmien iných zákonov. My v SaS sme identifikovali problémy, ktoré sužujú podnikateľov a prichádzame s návrhmi, ktoré by mohli odbúrať povinnosti podnikateľom, zvýšiť konkurencieschopnosť našich podnikateľov a zvýšiť ekonomickú slobodu na Slovensku,“ povedala.

Údaje o problematických momentoch doplnil poslanec NR SR a tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca, keď poukázal na počet ľudí odchádzajúcich do zahraničia za prácou. „Tí ľudia prispeli do diskusie o tom, či sa u nás oplatí žiť, svojimi nohami. Od začiatku vlády Roberta Fica ich počet stúpa. Kým za predchádzajúcej vlády bol mimo Slovenska 120. 000 ľudí hľadajúcich prácu, dnes je to viac než 150. 000,“ povedal Jurzyca.

Doplnil, že okrem ľudí hľadajúcich si prácu je veľká skupinu študentov, až 14% vysokoškolákov, ktorí  študujú v zahraničí.  „To, že chodia študovať do zahraničia nie je zle, naopak. Bolo by dobré, ak by sa vrátili, ale podľa prieskumu podnikateľskej aliancie sa späť na Slovensko chce vrátiť len 23 % z týchto študentov. Znamená to, že nám bude chýbať veľká časť generácie, ktorá by mala ťahať ekonomiku dopredu a ešte z tej generácie nám bude chýbať veľká časť tých, ktorých sú schopní a ochotní zobrať zodpovednosť za líderstvo krajiny, za líderstvo v podnikoch. Čo teda treba robiť?“ spýtal sa Jurzyca.

Podnikateľská aliancia Slovenska vo svojej štúdii prišla na to, že ľudí by späť pritiahli platy a prosperita. „A práve platy a prosperita sú hlavným cieľom Agendy 2020, hlavnej časti programu SaS, ktorý bol vyhodnotený niekoľkými nezávislými inštitúciami za najlepší,“ doplnil Jurzyca.

Informovanie o konkurencieschopnosti doplnil podpredseda SaS Ľubomír Galko podrobnosťami o ďalšej veľkej bariére a to korupcii. Z 31 krajín Západnej Európy sme podľa rebríčka Transparency International Slovensko (TIP) v indexe vnímania korupcie na nelichotivom 27. mieste. „Z hľadiska vnímania korupcie môžeme hovoriť o tej bežnej, dennodennej korupcii, s ktorou sme sa stretávali aj počas uplynulých štyroch rokov, ale môžeme hovoriť aj o dvoch problémových okruhoch a to sú investičné stimuly a eurofondy na Slovensku. Obe napáchali na Slovensku už veľmi veľa zlého a sú významnými deformátormi podnikateľského prostredia a príčinami nízkej ekonomickej slobody,“ povedal Galko.

Niektoré vyčísliť vieme (CTčko, nástenkový tender,…) ale aj tie, ktoré vyčísliť nevieme sú obrovskou bariérou pre podnikateľské prostredie. „Preto SaS zastáva názor, že zlepšovanie podnikateľského prostredia a posilňovanie podnikateľskej slobody musí ísť ruka v ruke s bojom proti korupcii. Či už v oblasti represie z hľadiska prokuratúry, polície, eliminácie podvodného konania, ale aj systémových opatrení, ako je hmotná zodpovednosť, spresnené majetkové priznania, právo na informácie, antischránková legislatíva, vylepšený centrálny register zmlúv a podobne. Tieto opatrenia spolu s množstvom ďalších opatrení sú v ekonomickom programe Agenda2020 a tento program je náš verejný záväzok,“ uzavrel Galko.