Stojím neďaleko prechodu pre chodcov, na jeho kraji prešľapuje dôchodkyňa. Strhaná, s dvoma taškami, čaká, kým prejdú autá, aby sa dostala na druhú stranu cesty. Zrazu jedno z nich zastaví. Rakúska ŠPZ. Za volantom usmiaty Rakúšan s bielym chrupom v staršom kabriolete. „Nech sa páči, prejdite“ naznačí zhrbenej Slovenke so sobotňajším nákupom v igelitkách. Dôchodkyňa sa s kamennou zamračenou tvárou prešuchce cez zebru. Chlapík šliapne na plyn a odfrčí.
Všímam si našich dôchodcov. Sú občas presne takí, ako táto teta. Nie všetci ale sú aj takí. Zhrbení, strhaní. Alebo aspoň zamračení, znechutení, nahnevaní. Chorí, chudobní, zabudnutí, niektorí by už najradšej stretli Tú s kosou. Prehovorili sami seba, že už ich nič dobré nečaká. Tureckého sultána v bedni vidia častejšie ako deti či vnúčence, poznajú často len cestu na zastávku autobusu, na trhovisko, na poštu, do kostola. V chladničke prázdno ako v centre Topoľčian polhodinu pred polnocou. Všetky za roky nasporené peniaze v súčte pár stovák starostlivo zabalené v obálke a schované pod igelitovým obrusom staručkého kuchynského stola. Na pohreb. Vlastne, na rozptyl popola, ten je lacnejší.
A bedákajú. Za Husáka, Jakeša a Biľaka bolo lepšie. Byty boli skoro zadarmo, potraviny lacnejšie, všetci mali prácu a dokonca aj do cudziny sa raz za dva-tri roky dostali. Fakt! Na Balaton, na Juhošku už nezvýšilo… Že byty boli umelo dotované režimom a teda za nízke ceny, že množstvo potravín je po prepočítaní dnes lacnejších ako kedysi, že práca síce bola ale často len umelo vytvorená a teda zbytočná, ba dokonca sa dala celkom slušne flákať (na rozdiel od dneška, keď lenivci majú miesto len v štátnej správe) – to všetko nevedia alebo nechcú vedieť. A nechcú vedieť ani to, že ten režim nemohol prežiť, lebo sa to proste nedá.
A teda, ak sa majú mať v tom hnusnom kapitalizme tak, že musia špekulovať, či si kúpia rožok za 5 alebo 6 centov a sú ochotní za ním cestovať aj za fujavice a dažďa dlhé kilometre, nebudú len bedákať ale budú aj veľmi nahnevaní.
A vinníka vidia predovšetkým v zlých-zlých pravičiaroch, v hnusných podnikateľoch a všetkých odporných zahraničných investoroch, ktorí nám sem prišli siať zlo, kradnúť vodu a pôdu, ktorá sa ukradnúť nedá, mrzačiť nás prácou, ktorú sme predtým nemali a to všetko za pár drobných pre úbohý slovenský ľud.
Dámy a páni na dôchodku, nehnevajte sa ale vidíte zle.
Ten, kto spôsobil váš marazmus, nie je zahraničný investor. Ani slovenský podnikateľ. Spôsobili ste si ho sami. Utiekaním sa k modlám socializmu aj po takmer 30 rokoch od jeho pádu. Spomienkami a odkazmi na doby, ktoré boli poznačené totalitou, neslobodou, politickámi procesmi a vraždami. Voľbou toho zla spred vyše štvrťstoročia aj v dnešnej dobe. Nie ste takí všetci ale je vás veľa.
A aj kvôli vám je tu Fico, ktorý sa sem po páde Mečiara vrátil v plnej zbroji so svojou bandou, pretože si si ho, ľud slovenský, zvolil. Kde sme už mohli byť, keby týchto dvoch nebolo, pýtame sa my trochu mladší.
A Fico zvolil dobrú taktiku – kúpil si vás, drahé dámy a páni. Opil vás rožkom, kúpil vám za naše a vaše na MDŽ karafiáty, strýca Marcina, vlaky zadarmo a zvratky za plyn. To, že tie vlaky v skutočnosti zaplatí niekto iný zo svojej výplaty alebo to, že ste ten plyn mohli mať už dávno lacnejší ale niekto sa potreboval na vás nabaliť, to vám už ten nesympatický Červeň nepovedal. A ešte vám aj nabalácha, že nás ohrozujú hordy moslimov. A nakoniec dodá, že on Svalík naklikovaný zatočí s každým, kto sa jemu a jeho Koksosačom postaví do cesty. Napríklad hnusní podnikatelia. Nech skapú!
Starké a starkí. Všetko čo ste akože dostali od Fica skutočne nezaplatí Fico ale ide to na účet vašich detí, vnúčat a pravnúčat. Ten socialistický Birmovanček zadĺžil naše Slovensko na desaťročia a pľundruje ho ďalej. Novodobý Jánošík, ktorý berie nielen bohatým ale aj chudobným. A teda rozdáva z cudzieho, pretože on nedokáže vytvoriť nič. No a komu rozdáva? Samozrejme predovšetkým „tým svojim“. Čítal som, že ste, milí dôchodcovia, dostali k Vianociam necelé dve eurá. Potešili ste sa, čo? A súdruh Fico si k tým istým Vianociam možno kúpil ďalšie tridsaťtisícové hodinky a pohodlne si rozvalil zadok v byte za státisíce. To je hrdina čo? To sú tie jeho sociálne istoty.
Babičky a deduškovia, prestaňte sa mračiť. Otvorte oči a počúvajte aj svoje okolie. Mám k vám úctu, ste skúsení, máte na chrbte veľa krížikov ale niektoré veci vám unikajú. Nechajte rozprávať svoje deti, svojich vnukov. Počúvajte pravdu o Ficovi a jeho zbojníkoch. O tom, ako možno umriete skôr, ako by sa patrilo, pretože títo lúpežníci spľundrovali zdravotníctvo tak, že aj toaleťák si do nemocnice musíte doniesť. O tom, ako táto lúza nosí domov obrovské peniaze, ktoré ukradla aj vám a balí ich do alobalu. Spýtajte sa, prečo chodíte po rozbitých cestách a chodníkoch. Pretože niet na opravy peňazí? Áno, aj tie ukradol niekto prepojený na toho vášho hrdinu v červenej kravate. Máte nízky dôchodok, z ktorého sa dá ledva prežiť? Poďakujte sa Robertovi a tej jeho úbohej bezchrbticovej chamradi. Vláčite sa roky po súdoch a nakoniec vyhrané prehráte? Nuž, aj tam siahajú chápadla červenej chobotnice, ktorá dosadila na okresný či krajský súd úplatného sudcu. Vaše deti alebo vnúčence vidíte dvakrát za rok, pretože pracujú alebo študujú, proste žijú v cudzine? Čudujete sa im?
Občas do tej cudziny zájdem. A vidím tam na pláži kdesi na Bali toho usmiateho Rakúšana aj so svojou manželkou s nablýskanými umelými zubami, ako si pri západe slnka pochutnávajú na veľkom homárovi zapíjajúc ho červeným vínkom. Prajem to aj vám, voliči Roberta Fica v pokročilom veku, predovšetkým tým, ktorí sa zabudli usmievať. Peknú jeseň života môžete mať ešte aj vy.
No nepokašlite to, nemyslite len na seba.
Autor je kandidátom č. 81 vo voľbách do NR SR za stranu č. 23 – Sloboda a Solidarita (SaS)
